Ruský generál Markov?

Schlafsack · Příspěvky: 163 Témata: 15 Sous-Lieutenant

Jeden známý se na mne nedávno obrátil se žádostí o pomoc při pátrání po ruském generálu jménem Markov, který měl sloužit v napoleonských válkách a údajně si vydobýt i zmínku v Tolstého Vojně a míru. Nenarazili jste někdo náhodou na toto jméno?

andy711 · Příspěvky: 5 Témata: nikdo není přítomen Soldat

Zdravím.

Tolstoj ale v 3. časti románu spomína anekdotu týkajúcu sa hraběte (grófa) Markova, ktorý bol u Napoleona cárovým veľvyslancom. Aspoň teda predpokladám, že Vám ide o túto osobu. Správne však má znieť meno tejto historickej postavy: Morkov Arkadij Ivanovič (1747-1827).

Čo sa týka generálov, v Napoleonských vojnách sa stali známymi minimálne dvaja nositelia priezviska Markov.
Posielam zatiaľ info k prvému:

Jevgenij Ivanovič Markov -1 (1769-1828), generálporučík

1770 - zapísaný do Permského pešieho pluku
1772 - práporčík
1786 - kapitán v Kurskom pechotnom pluku
Reálnu vojenskú službu však nastúpil až v r.1787 v Preobraženskom pluku
1788 - v hodnosti major en second sa zúčastnil bitky pri Kiburne a bol zranený pri dobývaní Očakova pod velením Suvorova (rusko-turecká vojna 1787-1792)
1792 – bol mu udelený Rad Sv. Juraja (Sv. Jiří) 4.triedy; v hodnosti majora prevelený do Apšeronského mušketierskeho pluku
1794 – bojoval proti Poliakom počas Kosziuszkovho povstania a bol pri obsadení Pragy
1796 – bol pri obliehaní a dobytí dagestanského mesta Derbent a bol mu udelený zlatý meč
Apríl 1798 – povýšený na plukovníka a následne sa stal veliteľom Tifliského (Tbilisi) mušketierskeho pluku,
November 1798 - povýšený na generálmajora a stal sa veliteľom Muromského mušketierskeho pluku s ktorým sa v r.1799 zúčastnil na ťažení vo Švajčiarsku v zostave zboru generálporučíka Rimského-Korzakova, bol zajatý v bitke pri Zürichu (Curich)
1800 – mimo službu
Január 1801 – veliteľom Ahrensburgu (estónsky ostrov Kuressaare)
Júl 1801 – menovaný veliteľom Pskovského mušketierskeho pluku s ktorým bojoval v ťažení r.1805 a v bitke pri Slavkove
1806-1807 – bojoval proti Napoleonovi v Poľsku a vyznamenal sa v bitkách pri Pruskom Jílovom, Ostrolenke a Friedlande za čo mu bol udelený Rad Sv. Juraja (Sv. Jiří) 3.triedy, povýšený na generálporučíka
1808 – ustanovený veliteľom 9. pešej divízie tzv. Moldavskej armády v bojoch proti Turkom
1809 – ťažko ranený kartáčovou paľbou do nohy pri útoku na pevnosť Brăila, potom úspešne bojoval pri Măcine a Babadagu (Rumunsko)
1810 – za chrabrosť pri útoku na Bazardžik mu bol udelený Rad Sv. Alexandra Nevského
1811 – zastavil a odrážal útoky Turkov pod Slobodzejom a významne tak Kutuzovovi prispel v operáciách, ktoré skončili porážkou Ahmed-pašu. Za svoj brilantný výkon bol ocenený Radom Sv. Juraja (Sv. Jiří) 2.triedy
1812 – velil zboru v 3. západnej (observačnej) armáde generála Tormasova, v ktorej bojoval proti Pomocnému rakúskemu zboru kniežaťa Schwarzenberga a 7. (saskému) zboru
1813 – velil zboru v tzv. Poľskej armáde generála Bennigsena, zúčastnil sa obliehania pevnosti Torgau
1814 - zúčastnil sa blokády Hamburgu, po jeho kapitulácii bol ocenený druhým zlatým mečom s diamantmi
Po ukončení vojenských operácii velil 15. pešej divízii
Apríl 1816 – uvoľnený z armády
Zomrel: 20.9.1828

Prameň:
Словарь русских генералов, участников боевых действий против армии Наполеона Бонапарта в 1812—1815 гг. // Российский архив : Сб. — М.: студия «ТРИТЭ» Н. Михалкова, 1996. — Т. VII. — С. 465-466.

andy711 · Příspěvky: 5 Témata: nikdo není přítomen Soldat

Takže tu je sľúbený druhý generál s priezviskom Markov:

Aleksander Ivanovič Markov (1781-1844), generálmajor

1800 – do služby v 2.delostreleckom pluku nastúpil z delostrelecko-inžinierskeho šľachtického kadetského zboru
1805 – zúčastnil sa ťaženia r.1805 a bojoval pri Slavkove
1806 – bojoval pri Pultusku
1807 – v bitke pri Pruskom Jílovom bol vážne zranený do pravého ramena
1812 – bol veliteľom 23. jazdnej delostreleckej roty v zbore generálporučíka Wittgensteina s ktorým sa zúčastnil dobytia mesta Polock (vyznamenaný Radom Sv. Vladimíra 4. triedy so stuhou), bojoval pri Borisove a na Berezine
1813 – zúčastnil sa bitiek pri Lützene a Bautzene, v ktorých sa vyznamenal a bol mu udelený Rád Sv. Juraja 4. triedy, následne bol povýšený na plukovníka
1814 – po bitke pri Bar-sur-Aube získal hodnosť generálmajora, za účasť pri obsadení Paríža mu bol udelený Rad Sv. Anny 1. triedy s diamantmi
1817 - bol veliteľom delostrelectva 1.pešieho zboru, neskôr veliteľom 1.delostreleckej divízie
1826 – bol obvinený a postavený pred súd za zneužitie právomoci voči podriadeným a ďalšie nelegálne postupy

Počas jeho vojenskej kariéry mu boli udelené aj nasledovné vyznamenania:
najvyššie pruské vyznamenanie Pour le Merité s ratolesťami, Rad Červeného orla 2.stupňa, rakúsky Rad Leopolda, bádenský Rad vernosti, Kríž za bitku pri Pruskom Jílovom a zlatá šabľa za chrabrosť

Prameň:
Словарь русских генералов, участников боевых действий против армии Наполеона Бонапарта в 1812—1815 гг. // Российский архив : Сб. — М.: студия «ТРИТЭ» Н. Михалкова, 1996.
[img][/img][img][/img]